„Pán zástupov vystrojí na tomto vrchu všetkým národom hostinu s mnohými jedlami: hostinu s výborným vínom, so šťavnatými jedlami, s vínom najjemnejším. Strhne na tomto vrchu závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí, a prikrývku, čo zakrývala všetky národy. Zničí smrť navždy; zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán prehovoril. V ten deň povedia: ,Hľa, náš Boh, v neho sme dúfali a on nás spasí. On je Pán, v ktorého sme dúfali. Jasajme a radujme sa z jeho spásy. Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.‘“ Izaiáš 25, 6-10a
Hoci ide o slová starozákonného proroka, neznejú aj vám trochu novozákonne, tak nádejne? Starozákonní Židia očakávali Mesiáša, verili v jeho príchod, ale netušili, kedy nastane. My dnes vieme, kto nám priniesol spásu, vieme, ako to urobil, ako to dosiahol. A vieme, prečo to urobil – lebo nás tak miloval, aby sme nezahynuli, keď budeme veriť v neho (Jn 3, 16)!
Aká je nesmierna a nesmierne úžasná jeho láska. Aký štedrý je Boh, ktorý dá seba samého pre spásu človeka. Pre spásu hriešneho človeka, ktorý ho dokáže znovu a znovu sklamať, oklamať, zradiť či zraniť. Namiesto toho, aby sa nám odplatil tým, čo si zaslúžime – veď mzdou za hriech je smrť (Rim 6, 23) –, dáva nám seba. Nie smrť – seba.
Dáva sa nám sám Kráľ kráľov a v ňom máme všetko, čo potrebujeme. Tým, že prišiel, pripravil pre nás úžasnú hostinu, tie najštedrejšie dary v podobe viery, nádeje a lásky, v podobe spásy a zmierenia s Otcom.
A všimli ste si slová hneď v prvom verši – že Boh vystrojí hostinu všetkým národom? Aj my pochádzame z pohanského územia a evanjelium sa k nám dostalo vďaka misionárom. Sme tými, ktorých Boh vytiahol z hanby a uviedol do svetla. Sme tými, ktorých obliekol do žiarivých, snehobielych rúch, aby mohli vstúpiť na jeho hostinu a stať sa jeho spolustolujúcimi.
Hodujme dnes v Božej radosti, ktorú nám prináša Kristus!
Chvála ti a vďaka, Pane, že si tichý a pokorný srdcom a znížil si sa, prišiel medzi nás a daroval nám život v hojnosti. Daj, aby sme rozdávali hojnosť aj my ľuďom okolo seba!
Spoločný modlitebný úmysel na dnešný deň: Modlime sa za ľudí, ktorí nemajú takú hojnosť ako my – či už hojnosť materiálnych vecí, tiež potrebných pre život, alebo hojnosť duchovnú, potrebnú aj pre večnosť. Nech Boh napĺňa ich srdcia teplom a pokojom, ktorý prevyšuje každú chápavosť.
O autorke: Zuzka Guričanová je ostrieľaná autorka množstva kratších či dlhších príbehov. Písanie je to, čo robí najčastejšie a najradšej :). Boha dokáže objavovať a spoznávať v každej stvorenej kráse – obzvlášť miluje hviezdy a vesmír. Ako jazyková korektorka spolupracuje na projekte cestaplus.sk.
FOTO CREDIT: www.ucg.org (http://bit.ly/2nrBAVc)
Homecoming NDCA 