„Ježiš povedal svojim učeníkom: ,Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.‘“ Matúš 18, 12-14
Po celom svete kolujú obrázky Dobrého Pastiera, ktorý na svojich pleciach nesie ovečku. Tieto obrázky sa zvyčajne vkladajú do modlitebných knižiek alebo visia na stenách. Avšak aká je naša predstava o Dobrom Pastierovi? Pre mňa, ale verím, že aj pre viac ľudí, je to predstava milujúceho Ježiša, ktorý si nás s láskou berie do náručia a dáva nám pocítiť nežnosť svojej lásky a milosrdenstva. Jemu záleží aj na tebe. On pre nás zanechal pohodlie neba, aby nás všetkých zachránil a priviedol domov do neba, do Otcovej náruče.
Nikdy sa nesťažoval, koľko si pre nás vytrpel už od svojho narodenia – od Herodesovho prenasledovania až po neprijatie zo strany židovského národa. Dokonca nikdy sa nesťažoval ani na to, keď ho zradil učeník, a ani na postupnú smrť na kríži. Každý z nás sa z času na čas stane tou stratenou ovečkou, keď si zvolíme zblúdilú cestu ľahostajnosti, hriechu a nevšímavosti. A on nás vtedy hľadá svojou veľkou trpezlivosťou a chce nás chrániť, zobrať za ruku, aby nás naviedol na ten správny smer. Každú jednu sekundu sme pre neho jedineční a dôležití.
V jeho objatí sme v bezpečí! Každý jeden z nás je predmetom nekonečnej Božej lásky, ktorú si ani nezasluhujeme, ktorú ľudským chápaním nikdy nemôžeme dostatočne pochopiť, ale môžeme ju precítiť a vychutnať v každom okamihu nášho života. Niekedy sa nám môže zdať toto evanjelium tak trocha nespravodlivé, veď ako môže Pán zanechať deväťdesiatdeväť jemu oddaných a verných duší a len tak si ide hľadať jedinú, ktorá zablúdila?
V našich očiach je to nespravodlivé do chvíle, keď si spomenieme na tie obdobia z nášho života, keď nás Pán hľadal, lebo sme sa rozhodli zvoliť si cestu do tmy. Každú sekundu nás trpezlivo hľadal a ponúkal nám možnosť sviatosti zmierenia, aby nám mohol obliecť rúcho posväcujúcej milosti. S veľkou radosťou nás Ježiš berie na svoje plecia, keď sa rozhodneme vrátiť k nemu úprimným pokáním. Trpezlivo čaká na moment, keď budeme chcieť nájsť ten správny smer cesty. Veď čakal na horké slzy Petra, medzi svetom zmietajúceho sa Augustína, slzy Márie Magdalény. Dnes si skúsme nájsť chvíľu, keď si prestavíme, ako sme v náručí nebeského Otecka.
Spoločný modlitebný úmysel na dnešný deň: Modlime sa, aby v Adventnom období prijalo sviatosť zmierenia čo najviac ľudí a pocítili tak lásku Dobrého Pastiera.
O autorke: Alenka Gajdošová je sociálna pracovníčka a pracuje v zariadení pre seniorov. V každom človeku dokáže vidieť vzácnosť a krásu a túto svoju črtu prináša aj na miesto, kde pracuje. Ľudia okolo nej sa cítia milovaní a hodnotní. Je úprimná a vždy vďačná za maličkosti. Má rada módu aj dobrú kávičku :).
FOTO CREDIT: www.forgodsfame.org (http://bit.ly/2ASAvw1)
Homecoming NDCA 